Veľká noc včera a dnes

Autor: Petra Kurucová | 13.4.2011 o 21:43 | (upravené 13.4.2011 o 21:53) Karma článku: 4,33 | Prečítané:  1195x

  Veľká noc je najväčší a pre kresťanov najvýznamnejší sviatok. Je to spomienka na smrť a zmŕtvychvstanie Božieho Syna, Ježiša Krista, ktorý svet týmto skutkom lásky vykúpil z večného zatratenia. Tento sviatok nadväzuje na Paschu u židov, čo je vlastne pamiatka Izraelitov na vyslobodenie z egyptskej nadvlády. Veľká noc nemá svoj pevný dátum ako ostatné kresťanské sviatky. Jej dátum je pohyblivý. Ide o prvú nedeľu po prvom jarom splne. Na tento sviatok sa kresťania poctivo pripravujú a to 40 dňovým pôstom, počas ktorého si dávajú rôzne sebazaprenia a vyhýbajú sa zábave a hudbe vôbec.  

 stiahnuté z googlu

 

Toto je všeobecný pohľad na tento sviatok. Ako to ale vyzerá s tradíciami a ešte konkrétnejšie, ako sa od seba líšia tradície dneška a včerajška? Vedia vôbec dnešní ľudia, čo znamenajú niektoré úkony a prečo ich robia? Majú pre nás tradície aj nejakú hodnotu alebo ich vnímame len ako rutinu, „lebo to tak má byť"?

Kvetná nedeľa

Už týmto dňom kresťania začínajú Veľký týždeň. V túto nedeľu sa v kostoloch posväcujú bahniatka ako symbol paliem, ktorými zástupy v Jeruzaleme vítali a mávali na Ježiša ako Mesiáša. Dnes si ich ľudia dajú doma do vázy a už je len málo tých, ktorí túto tradíciu ešte zachovávajú. Kedysi chodili do kostola všetci so zväzkom týchto jarných halúzok a potom ich dávali na polia na ochranu pred krupobitím a doma za obrazy, aby im chránili domy pred hromom.

Zelený štvrtok

Tento deň Ježiš ustanovil dve sviatosti: sviatosť kňazstva a oltárnu sviatosť - Eucharistiu. Ešte naši starí rodičia sa ráno tohto dňa umývali rosou, čo malo byť prevenciou proti lišajom a iným chorobám. Okrem toho sa v tento deň zastavia všetky zvony a to až do Bielej Soboty, na znak úcty k trpiacemu a mučenému Kristovi. Toto je jediný zvyk zachovaný do dnes. Avšak s jednou obmenou. V minulosti sa pri poslednom zvonení cinkalo peniazmi, aby ich bolo dosť po celý rok. No pre dnešné pokolenie tento deň skôr znamená posledné nákupy a pečenie, či prípravy jedál. Jednoducho zhon.

Veľký piatok

Deň, kedy katolíci prežívajú smútok z utrpenia a smrti Ježiša, ktorý niesol kríž a na hore Golgota, čo v preklade znamená Lebka, bol ukrižovaný. Je dňom prísneho pôstu, kedy je dovolené len raz do sýtosti sa najesť a to bezmäsité jedlo. Takisto je to jediný deň v roku, kedy sa nevykonáva liturgia, pretože samotná smrť je Božou liturgiou. Dnes sa na rozdiel od minulosti z tradícií zachoval už len spomínaný pôst. Kedysi ale každý úkon mal svoju symboliku. Nesmelo sa pracovať, aby mal Ježiš v hrobe pokoj, a z pohanstva sa zachovalo, že sa nemalo nič požičiavať, lebo požičanými predmetmi sa vraj dalo čarovať. Verilo sa aj, že v tento deň sa naša zem otvára a ponúka svoje poklady.

Biela sobota

Biela preto, lebo Ježiš bol v hrobe zabalený do bielej plachty. V tento deň sa bohoslužby konali až po polnoci. Dnes už aj skôr, no najskôr od 19tej hodiny, lebo to je čas, kedy u židov začínal nový deň, teda ako naša polnoc. Liturgia začína zapálením ohňa, čo symbolizuje začiatok sviatku Veľkej noci. Je to najdôležitejší obrad pripomínajúci, že Boh má silu, porazil smrť, a tak nám všetkým dal možnosť dostať sa do raja. Rímskokatolíci  doobedie tohto dňa trávia prípravami jedál na posvätenie, ktoré sa uskutočňuje zväčša v sobotu poobede. Má to korene u pohanov a voda, vajíčka, zeleň, to všetko znamenalo príchod jari. Svätí sa baranček, ako symbol Ježiša baránka, maľovali sa aj kraslice. Dnešní pohodlní ľudia si ich radšej kúpia. V minulosti však tento zvyk bol vykonávaný až na Veľkonočnú nedeľu, čo stále zachovávajú gréckokatolíci.

Veľkonočná nedeľa

Tento deň je pre nás, dnešných ľudí, zaujímavý len tým, že sa navštevujeme. V minulosti sa ale práve v tento deň vykonávala už spomínaná posviacka jedál, či maľovanie kraslíc, ktoré sa nasledujúci deň dávali šibačom ako výslužka. Týmto dňom začína veľkonočné obdobie, kedy Ježiš po zmŕtvychvstaní ostáva na zemi ešte 40 dní, teda do Turíc.

Veľkonočný pondelok

Z kresťanského hľadiska nie až tak podstatný, ale z toho tradičného najbohatší. Kedysi neodmysliteľnou súčasťou bola šibačka a oblievačka. Šibalo sa vŕbovým prútím, ktoré je symbolom jari a oblievalo studenou vodou, aby ženy rástli do krásy, a aby boli zdravé. Tieto radosti sa končili večer zábavou, kedy po dlhom pôste opäť rozoznela navôkol muzika. Dnes sa šibe málo, korbáče si muži kupujú a „polieva" sa zväčša už len voňavkami.

Som človek, ktorý miluje tradície. Trochu ma mrzí, že sa z nášho sveta pomaly, ale isto vytrácajú. Preto ma veľmi teší, keď ešte niekde na dedinách je vidieť tú skutočnú symboliku všetkých týchto úžasných úkonov.

 

 

 

Inšpirácia:

http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/kultura-skolstvo/par-slov-o-tradicii-velkonocnych-sviatkov.html?page_id=12544

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?